Eva Kiliç
VA mesiaca apríl
Evka u nás absolvovala dva tréningy: Post-Pro v novembri a následne Profi tréning pre VA, ktorý ukončila v marci.
Na Post-Pro sa prihlásila, lebo chcela robiť viac praktických zadaní v Canve, naučiť sa strihať v DaVinci Resolve a vyskúšať si písanie newsletterov v niektorom mailingovom nástroji. Oba tréningy jej poskytli štruktúru, deadliny a reálny feedback, čo si veľmi pochvaľuje. Ako vraví, keby na to bola sama, stále by to odkladala...
Webináre v klube boli pre ňu veľmi cenné, napr. po tom o LinkedIne si hneď aktualizovala svoj profil a začala byť na ňom aktívnejšia. V podporných FB skupinách tiež nachádza cenné info a v neposlednom rade, vďaka našej komunite prihlásila oboch rodičov na Digitálnych seniorov .
Ako čerstvá absolventka Profi tréningu sa plánuje ďalej vzdelávať v oblasti AI automatizácie a v októbri nastupuje na Digitálnu univerzitu. Popritom si začína hľadať klientov. Mladšia dcéra mala len nedávno 2 roky. Času stále nie je veľa, ale cíti, že už má viac priestoru na prácu.
Primárne sa Evka ako VA špecializuje na písanie textov - weby / landing pages / blogy / odborné články - venuje sa tomu už takmer 5 rokov. Má za sebou aj zopár LinkedIn profilov, čo ju veľmi baví, a rada by sa dostala viac k newslettrom. Otvorená je aj iným veciam, aby zistila, či pri tejto špecializácii zostane, rozšíri ju alebo zmení. Témami digitálneho marketingu, e-commerce a business developmentu žije už dlho a chce sa okolo nich točiť aj ďalej.
K práci VA sa dostávala postupne. Dlho žila, študovala a pracovala v zahraničí, spolu v 5 krajinách (Holandsko, Luxembursko, Švajčiarsko, Bosna a Hercegovina, Turecko). V poslednej žila takmer 10 rokov. Tam spoznala aj svojho manžela, s ktorým má dve dcéry. Už po narodení prvej vedela, že jej životný štýl sa bude musieť zmeniť a spolu s ním aj práca. Nevedela si predstaviť, že by svoje malé dieťa nechávala v nejakej inštitúcii. V Turecku je to pritom ešte horšie, pracuje sa tam 10 hodín. Po narodení druhej dcéry sa prihlásila na kurz Spokojná v práci, kde lepšie pochopila, aký typ práce potrebuje. Samostatnosť, autonómia a možnosť rozvoja - to sú jej pracovné kotvy. Práve v tomto kurze sa dostala k informáciám o virtuálnej asistencii. Začala to sledovať a v určitom momente si povedala, že to skúsi. Už vtedy písala texty, takže nebolo všetko pre ňu nové.
Najväčším prínosom práce VA je pre Evku stret s pracovnými kotvami - samostatnosť, autonómia a možnosť ďalšieho rozvoja. Príležitosť dostať sa k rôznym úlohám je pre ňu veľmi lákavá. V kurze Spokojná v práci sa zoznámila aj s pojmom multipotencionalita. Dovtedy ju brala ako svoj nedostatok - to, že nedokáže robiť stále to isté a lákajú ju rôzne veci. O opaku ju presvedčili v kurze, kde multipotencionalitu prezentovali ako "supervlastnosť", čo výrazne zmenilo jej pohľad na seba.
Evka vyštudovala právo na Univerzite Komenského v Bratislave, následne si dorobila ešte jedného magistra na Tilburg Univerzite v Holandsku so špecializáciou na medzinárodné právo, stážovala na Európskom súdnom dvore v Luxembursku a UNHCR v Ženeve vo Švajčiarsku. Potom pripravila a zrealizovala dva projekty podporené v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid v Sarajeve v Bosne. Nakoniec dostala štipendium tureckej vlády na štúdium tureckého jazyka a sociológie v Burse v Turecku. Tam spoznala svojho manžela a zostala tam takmer 10 rokov. Po skončení štúdia sa zamestnala vo firme, ktorá vyrábala bytové textílie. Na starosti mala koordináciu exportu a zákaznícku podporu, išlo o B2B obchod. Práve tu sa začala intenzívnejšie zaujímať o e-commerce a digitálny marketing a začala písať texty na weby a blogy. V danej firme navrhla a zrealizovala vytvorenie nového webu a intenzívnejšie sa začali prezentovať aj na sociálnych sieťach. Celé ju to veľmi bavilo. Na Slovensko sa presťahovala aj s rodinou koncom roku 2024. Chceli byť bližšie k Evkinej rodine a hlavne manžel chcel tráviť viac času s deťmi, v Turecku sa to veľmi nedalo.
Teraz žijú v Častkovciach, Evkinej rodnej dedine a je im tam dobre. Jej snom je vlastné podnikanie, aby v tejto životnej etape mohla byť nablízku deťom. Bývajú na dedine, takže iná forma práce by znamenala kopec dochádzania, čo by nebolo ideálne. Chce sa ďalej vzdelávať a postupne vyprofilovať svoju špecializáciu. Je to síce pre ňu celé nové a trochu aj desivé, ale zároveň s tým nechce prestať. Vo svojej webvizitke uvádza motto: „Neustálym zdrojom šťastia je zvedavosť.“ (Alice Munro) a práve tým teraz žije.
„Som zvedavá, čo sa stane, ak to celé skúsim, a veľmi ma to teší a motivuje.“